Tieto stránky by asi nikdy nevznikli, nebyť tohoto milého stvorenia a príbehu, ktorý jeho zrodenie sprevádzal.
Kde sa vzala? Zoznámte sa!
Bol piatok v jeseni 2016, zima, sychravo a my sme sa presúvali na opačný koniec mesta, aby sa Amálka zúčastnila súťaže Malý dizajnér. Mali sme za sebou a aj pred sebou celkom náročné obdobia, a tak súťaž bola v tomto čase vítaným spestrením našich dní.
Doma si vymyslela hračku, ktorú chcela nakresliť. Poctivo sa pripravovala a trénovala, kreslenie miluje. Päť víťazov súťaže malo dostať ako cenu hračku vyrobenú podľa ich návrhu. Navyše sa potom mali predávať v sieti obchodov istej nemenovanej spoločnosti po celom svete a výťažok z predaja mal byť rozdelený medzi organizácie podporujúce právo detí na hru.
Amálka mala 6 rokov a veľkú trému. Obrázok nakreslila krásne, s drobnými detailmi. Odovzdala ho a veľmi sa z neho tešila.
Tomuto milému stvoreniu dala meno Psíkulienka.
Zo Slovenska postupovalo do medzinárodného kola 10 kresbičiek.
Po týždňoch hlasovania v dvoch kolách a nekonečného čakania, naše dievčatko postúpilo.
Psíkulienka letela do Švédska na medzinárodné kolo.
Plakala od radosti, tešila sa a my s ňou.
Boli sme na ňu takí pyšní! Na výsledok sme mali čakať ďalších pár týždňov.
Tri dni na to sa Amálke narodil braček. Predčasne.
Doma nastala panika a zhon, na Adamkov príchod sme neboli ešte pripravení. Bábätko si vyžadovalo viac nášho času a starostlivosti, ako sme si pôvodne mysleli. Amálka sa zo dňa na deň, tiež predčasne, stala veľkou sestrou.
Bola prváčka, pribudlo jej veľa povinností oproti škôlkárskemu životu. A do toho ešte malý plačúci uzlíček, s ktorým sa zrazu musela deliť o rodičov. Nepochybne veľa vecí naraz pre takú malú dušičku. No bola úžasná a pomáhala ako vedela!
Popri tom všetkom sme však na jej kresbičku nezabudli a netrpezlivo sledovali dátum, kedy budú zverejnené medzinárodné výsledky. Keď k tomu prišlo, Psíkulienka medzi vybranými hračkami nebola.
Amálka bola smutná a nešťastná.
Mala som pocit, akoby sa na Psíkulienku priveľmi upla. Akoby víťazstvo v tej súťaži znamenalo pre ňu všetko.
Jej smútok trošku pomohla odľahčiť oslava, ktorú spoločnosť pripravila pre všetky deti, ktorých kresby postúpili do medzinárodného kola. Deti dostali diplomy a darčekové predmety, medzi nimi aj omaľovánky s víťaznými obrázkami detí zo Slovenska.
Keď som to videla, hneď mi napadlo, čo by sa s tým dalo robiť a ako Amálku rozveseliť. Ušijem jej ju sama! Alebo lepšie:
Dám ju na tričko!
Bude ju mať stále pri sebe, bude to jej jedinečný výtvor, na ktorý je taká pyšná a nikde ju nestratí…
Presne som vedela, ako to spravím, z čoho ju ušijem, detaily, očká.. A úplne som videla ako ju tým poteším.
Amálka mala v marci narodeniny. Posledné mesiace sa náš život riadil Adamkom, preto sme chceli Amálke dopriať trošku viac pozornosti a chystali jej oslavu s kamarátmi. Psíkulienku sme plánovali dať jej ako darček.
3D
Úprimne, pri našom malom pár týždňovom bábätku som to proste nedala. Nenašla som si na Psíkulienku čas, ani energiu, hoci som tak veľmi – preveľmi chcela.
Amálka mala aj napriek tomu parádnu oslavu, na ktorú nikdy nezabudne – bola to jej prvá veľká narodeninová párty. O tom však možno inokedy, v inom článku.
Psíkulienka tam predsa len bola a svojho 3D stvorenia sa nakoniec dočkala. I keď v trošku inej podobe ako bola tá vysnívaná, uháčkovala ju jedna šikovná pani. Radosť priniesla obrovskú.
A tak sa Amálkine 7. narodeniny stali dňom, kedy sa zrodila aj Psíkulienka.
Dostala sa tam!
I keď bola už Psíkulienka na svete, stále mi nedala pokoja myšlienka na to tričko.
Chcela som, aby ju mala Amálka stvorenú aj odo mňa a aby si ju nosila pri S R D I E Č K U. Chcela som pre ňu niečo pekné vytvoriť a aj sa opäť, na chvíľku, ponoriť do môjho tvorivého sveta.
Po večeroch som strihala, prišívala miniatúrne dieliky. Prácu som na čas odložila, potom sa k nej vrátila, zase odložila a zase sa vrátila,… A jedného dňa bola konečne hotová. Trvalo to asi rok a pol.
Medzitým som však vymyslela Interaktívne Tiché Tričko, za čo vlastne môže (okrem našich detí) predovšetkým Psíkulienka. Ona bola inšpiráciou na tričko s aplikáciou. Nakoniec som Amálkinu slávnu kresbičku prerobila do interaktívnej podoby. Preto mi ju trvalo vytvoriť tak dlho.
Psíkulienka dostala šnurovacie balerínky s koženým remienkom a pískatko.
♥ Teraz je presne taká, ako má byť!
Peťa
PS1:
Keby kresbičku Amálka napriek svojim obavám a strachu do súťaže neodovzdala, tak Psíkulienka by zrejme nikdy neexistovala v reálnej podobe.
Čo je ale dôležité, pravdepodobne by nikdy nevznikli ani ďalšie moje interaktívne tričká. Amálka, patrí Ti moja nesmierna vďaka, xxx
PS2:
Amálka má krásnu hračku, ktorú viem, že nikdy nikomu nedá a bude jej pripomínať jej prvú výtvarnú súťaž. Bolo dojímavé sledovať, ako 7-ročné dievčatko drží v rukách niečo, o čoho vznik sa samo pričinilo.
Tiež jej to dalo dobrú skúsenosť v tom, že nie je dôležité vyhrať, ale to, čo ju tá cesta za víťazstvom naučila a kam ju doviedla. Stále kreslí, zlepšuje sa, má úžasnú pani učiteľku a stále ju to veľmi baví.
A keď si niečo veľmi želá, vie, že sa jej to raz určite splní , no musí sa o to aj sama pričiniť 🙂
Mojou vášňou je šitie a originálne tvorenie, posledných 10 rokov najmä pre deti a rodičov.
Som autorkou originálneho interaktívneho trička.
Učím ľudí, ako si vyrobiť tričko, vďaka ktorému rodičia oddychujú a deti sa učia hrou, rozvíjajú si jemnú motoriku a prirodzeným spôsobom tak posilňujú svoje vzájomné puto.